Zbankrotuje Slovensko?

Autor: Ivan Sedliacik | 18.7.2013 o 12:58 | (upravené 18.7.2013 o 13:18) Karma článku: 11,64 | Prečítané:  2111x

Slovenskej ekonomike sa v poslednom desaťročí relatívne darilo. Relatívne preto, keď ju porovnávame s problematickými krajinami ako Grécko a relatívne tiež preto, keď úspešnosť meriame cez najviac používané meradlo - rast HDP. Keď sa však pozrieme na iné ukazovateľe - nezamestnanosť, vývoj dlhu verejného sektora, štruktúra ekonomiky a jej konkurencieschopnosť, o úspechu už hovoriť nemôžeme. Čo môže nastať, keď prestane Slovenský HDP rásť, prípadne začne dokonca klesať? Môže Slovensko zbankrotovať?

Pod bankrotom nemyslím klasický krach, ako ho poznáme pri firmách, ale vývoj podobný tomu, aký vidíme v posledných rokoch v Grécku a iných problémových ekonomikách. Teda, že tamojšie vlády potrebujú externú pomoc a ich hospodárska politika prestala byť suverénnou záležitosťou. Do problémov nás môže priviesť rastúci dlh verejného sektora a klesajúca konkurencieschopnosť krajiny, ktoré sú dôsledkom zlej hospodárskej politiky.

Pozrime sa na vývoj v Grécku. Všetko "fungovalo", kým si vláda požičiavala rovnakým tempom, ako rástla ekonomika. Od roku 2005 však vidíme zrýchľovanie prírastkov dlhu a zároveň v roku 2008 dosiahlo Grécke HDP strop. Ekonomika od tohto roku až po dnes klesala a dlh rekordne rástol.

 

Výsledný efekt tohto procesu už všetci poznáme. Nezvládnuteľne vysoké rizikové prirážky, eurovaly, škrty vo výdavkoch, nezamestnanosť, hospodársky pokles...

Aké sú podobnosti Grécka a Slovenska v tomto procese? Obidve krajiny mali rekordné prírastky HDP pred súčasnou krízou. Napriek hospodárskemu rastu obidve vlády nedokázali ustrážiť svoje verejné financie a ich dlh rástol najprv absolútne a neskôr aj relatívne v pomere k HDP. Odlišnosť, ktorá zatiaľ delí Slovensko od krachu podobnému tomu v Grécku je štruktúra ekonomiky. Kým v Grécku dominuje turizmus a lodná doprava, ktoré v dôsledku ekonomickej krízy výrazne poklesli, na Slovensku máme dominantný automobilový priemysel a elektroniku, ktoré zatiaľ rastú a s nimi aj Slovenský HDP.

Uvažujme čo by sa stalo, ak by však piliere slovenskej ekonomiky - VW, KIA, SAMSUNG, US STEEL, PCA a ich subdodávateľské firmy zasiahla kríza odvetvia a boli by nútené redukovať výrobné kapacity, prípadne úplne odísť zo Slovenska (napríklad do výhodnejšieho podnikateľského prostredia). Týchto päť firiem malo tržby v roku 2012 vo výške 18,5 mld. eur. Kontrakcia ich ekonomickej aktivity by automaticky znamenala stagnáciu alebo pokles HDP. A kedže redukcia výdavkov verejného sektora je veľmi nepopulárna, znamenajúca stratu preferencií, dlh sa by sa prehlboval až kým by neprišlo varovanie investorov vo forme zvýšenej rizikovej prirážky. To už však bude neskoro na menej bolestné opatrenia, ako sme to mohli vidieť na gréckom príklade.

Ako sa vyhnúť bankrotu? Cesta vedie cez vyrovnaný (a neskôr prebytkový) rozpočet verejného sektora a zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenskej ekonomiky. V ktorých oblastiach má Slovensko nedostatky si môžeme prečítať v správe Svetového ekonomického fóra

http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf,

kde Slovensko už niekoľko rokov "úspešne" klesá v rebríčku GCI (konkurencieschopnosť krajín) od roku 2006 (36. miesto) a momentálne nám patrí 71. miesto. Neprekvapuje pritom, že faktory znižujúce konkurencieschopnosť sú nefektívna verejná správa, korupcia a nekonzistentnosť hospodárskej politiky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?