Platí ťa štát? = Hľadaj si nový job!

Autor: Ivan Sedliacik | 23.7.2013 o 12:58 | (upravené 23.7.2013 o 15:00) Karma článku: 9,42 | Prečítané:  1212x

Základná téza znie: Štát hodnoty nevytvára, iba prerozdeľuje. Hodnoty sú tvorené podnikateľmi, ktorí odvádzajú dane. Z týchto daní potom môže fungovať štát a poskytovať verejné služby, ktoré sú pre spoločnosť potrebné. To isté platí pre zamestnanosť. Pracovné miesta vytvára podnikateľ, nie štát. Zamestnanosť vo verejnom sektore je len odvodenou zamestnanosťou, ktorá je financovaná z daní. Slovensko však túto tézu vytrvalo ignoruje, čo sa mu v budúcnosti určite vypomstí.

Predstavme si dávnu históriu, keď ešte štát v takej forme ako poznáme dnes neexistoval. Všetci ľudia boli podnikatelia, lebo vytvárali hodnoty. Žili z poľnohospodárstva a remesiel a "tzv. služby štátu" si zabezpečovali svojpomocne v komunite. Obrana ich osídlenia, učenie detí, vykopanie studne. Postupne sa však rozvinula deľba práce, vznikol obchod, neskôr prišlo k industrializácii...a tiež vznikol štát. Štát, ktorého funkciou bolo poskytovanie verejných služieb. Ubudol počet podnikateľov a zmenila sa ich štruktúra. Z podnikateľov v poľnohospodárstve a remeslách sa stali zamestnanci iných podnikateľov. Veľkosť podnikov sa zväčšovala. A začali platiť dane. Dane, z ktorých štát "vytvoril" služby štátu a odvodenú zamestnanosť vo verejnom sektore.

Nasledujúci príklad je veľmi zjednodušený, ale vysvetľuje nám základnú podstatu. Nemôžeme spotrebovať viac ako vytvoríme. Uvažujeme o štáte, kde je iba jediný podnikateľ, ktorý ročne vypestuje 100 jabĺk. Týchto 100 jabĺk sa rozdelí podľa nasledovnej zjednodušenej rovnice (J - jablko):

100 J (produkcia podnikateľa) = 30 J (dane štátu) + 30 J (mzdy zamestancov) + 30 J (prenájom pôdy) + 10 J (zisk, odpisy, iné náklady)

Daňová sadzba (daňové zaťaženie) je 30%. Z odvedených daní štát poskytuje služby (a zamestnáva ďalších ľudí). Z položky zisku podnikateľ financuje prípadné úvery, alebo rozvoj podniku (investície do nových jabloní). Odpisy a iné náklady zabezpečujú, že jabloní je dostatok a ich zdravie je v poriadku. Mzdy sú jasná položka, pre tento príklad uvažujme, že podnikateľ má 30 zamestnancov a každý dostane ročnú mzdu 1 jablko. Keď štát zvýši dane na 40 jabĺk, podnikateľ zvýšenie o 10 jabĺk premietne do zníženia mzdy zamestnancom, alebo časť z nich prepustí (pokiaľ to neohrozí produkciu). Bude platiť nová rovnica s efektom vyššej nezamestnanosti (a nižších miezd):

100 J (produkcia podnikateľa) = 40 J (dane štátu) + 20 J (mzdy zamestancov) + 30 J (prenájom pôdy) + 10 J (zisk, odpisy, iné náklady)

Výšku prenájmu pôdy ovplyvniť nemôže a keby znížil zisk, odpisy a iné náklady, odrazilo by sa to na výške produkcie. Nevypestoval by 100 jabĺk, ale 80. Začala by platiť nová rovnica:

80 J (produkcia podnikateľa) = 32 J (dane štátu) + 18 J (mzdy zamestancov) + 30 J (prenájom pôdy) + 0 J (zisk, odpisy, iné náklady)

V novej rovnici však vyberie štát na daniach iba 32 jabĺk, lebo daňová sadzba bola 40% a produkcia 80. Zamestnanci dostanú iba 18 jabĺk (stúpne nezamestnanosť, lebo podnikateľ už nepotrebuje na zníženú produkciu 80 jabĺk toľko zamestnancov). A nakoniec nulový zisk, odpisy a iné náklady spôsobia v budúcnosti ďalší pokles produkcie, až si podnikateľ povie, že mu to nestojí za tú námahu a ovocný sad nechá schátrať.

Našťastie (alebo nanešťastie) princíp schátraných ovocných sadov platí iba na niektoré malé a stredné podniky. Veľké podniky napriek daňovej sadzbe 40% odvádzajú štátu pri produkcii 100 jabĺk iba 20 jabĺk, ak sú šikovnejší, tak možno aj menej. A nie je za tým podvod, ale nástroj zvaný daňová optimalizácia. Smutné je, že pár jabĺk ako daň vyberie od podnikateľa iný štát (tzv. daňový raj), nie ten náš, kde sa nachádza ovocný sad. Dôležité stále však je, že platí modifikovaná rovnica:

100 J (produkcia podnikateľa) = 20 J (dane nášmu štátu) + 10 J (dane štátu cudziemu) + 30 J (mzdy zamestancov) + 30 J (prenájom pôdy) + 10 J (zisk, odpisy, iné náklady)

Štát teda vybral iba 20 jabĺk, napriek tomu, že predtým vybral 30 a zažiadalo sa mu dokonca 40. V praxi to znamená, že bude môcť poskytnúť menej verejných služieb a zamestná tiež menej pracovníkov.

Modelovať môžeme donekonečna. Rovnováha sa však oklamať nedá. Pardon, dá sa, ale iba na chvíľu. Štát totižto do rovnice pridal položku "zadlženie verejného sektora". Ale keďže štát nič nevytvára, iba prerozdeľuje, dlh sa splatí z budúcich daní. Ilúzia blahobytu, ktorý nám dáva štát pominie a na výdavkovej strane štátneho rozpočtu zostanú iba 2 položky - splátka istiny dlhu a splátka úrokov. Verejné služby už nebudú a ani zamestnanosť vo verejnom sektore. Pre ilustráciu, v priemysle SR medziročne (Q1/2012-Q1/2013) ubudlo 30 tisíc pracovných miest, čo predstavuje úbytok okolo 5 %. V rovnakom období však vo verejnej správe vzrástol počet zamestnancov o 10 tisíc a nárast predstavoval skoro 6 %. Miera nezamestnanosti bola 14,5% a nezamestnaných skoro 400 000 ľudí. Nechcem si predstaviť keď tá bublina praskne a pravda vyjde na povrch. Tak ako vyplávala v Grécku, Španielsku, Portugalsku, Írsku a na Cypre. Potom bude platiť nová rovnica:

Platí ťa štát? = Hľadaj si nový job!

Zdroj: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/infografika-nezamestnanost-v-eu-marec-2013-021054

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?