Na použitie bulvárno-politického názvu tohto článku som sa inšpiroval ministrom financií z jeho výroku (SME 23.1.2014), kde hovoril o krátení daní ako hrdelnom zločine. V kontexte karuselových obchodov a podvodov na DPH sa vyjadril, že bude „tlačiť" na to, aby predstavitelia finančnej správy boli čo najväčší profesionáli. Dúfajme, že profesionalita sa posilní nielen na oddeleniach odhaľujúcich podvody bielych golierov na DPH, ale aj u analytikov, legislatívcov, štátnych manažérov a právnikov, ktorí pripravujú daňové zákony, verejné obstarávania a podpisujú tak nevýhodné zmluvy ako tú so spoločnosťou SkyToll a.s., asi nie náhodou sídliacou na rovnakej adrese, ako majú mnohé firmy finančnej skupiny J&T.
Elektronické mýto je daň, ktorú vyberá štátom vlastnená akciovka NDS a.s. prostredníctvom súkromného prevádzkovateľa elektronického systému - spomínanou spoločnosťou SkyToll a.s. V roku 2013 sa vybralo viac ako 159 mil. eur a za štyri roky prevádzky celkovo 610,45 milióna eur. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu SR, celkové náklady poskytovateľa (NDS a.s.) spojené so zavedením a prevádzkou mýta predstavovali v roku 2010 sumu 106,4 mil. eur a v roku 2011 sumu 102,6 mil. eur a príjmy 141,6 mil. eur v roku 2010 a 153,9 mil. eur v roku 2011. Pri veľmi jednoduchej kalkulácii, ktorá dokonca nezahrňuje ďalšie náklady (ako napr. náklady mýtnej polície, režijné náklady NDS a.s. a iné) zistíme, že čistý výnos bol na úrovni 29 %. To znamená, že cieľ (výnos z mýta ako zdroj financovania údržby a výstavby diaľnic) sa podarilo naplniť na maximálne spomínaných 29 % a zvyšných 433 miliónov eur (71 %) iba oslabilo kúpyschopný dopyt obyvateľstva a konkurencieschopnosť slovenských podnikov.
Ako elektronické mýto znižuje kúpyschopný dopyt obyvateľstva? Každá daň zaplatená podnikmi vstupuje do ceny tovarov, ktoré si kupujeme. Keďže tovary vozia kamióny po cestách a ľudia cestujú v autobusoch platiacich elektronické mýto, ročne si vďaka tejto dani každá slovenská domácnosť dopraje menej tovarov v hodnote 80 eur, ktoré v cene iných tovarov zaplatí práve na elektronickom mýte. Pre správnosť výpočtu musíme od tejto čiastky odrátať vybrané mýto na tovaroch určených na export. Táto čiastka však paradoxne oslabuje ďalšiu oblasť - konkurencieschopnosť slovenských podnikov, čo je možné ukázať na príklade firmy, ktorá exportuje tovary do zahraničia a využíva pritom kamiónovú dopravu. Elektronické mýto je pre túto firmu konkurenčnou nevýhodou (nakoľko predraženie tovarov môže znamenať stratu zahraničných trhov, pokles výroby a zníženie zamestnanosti, prípadne bankrot). Keďže Slovensko je montážna dielňa v strede Európy odkázaná na export, mýtny experiment sa nemusí skončiť happyend-om.
