Konkurencia, monopolné násilie štátu a naše potreby.

Autor: Ivan Sedliacik | 6.5.2015 o 10:29 | (upravené 6.5.2015 o 10:37) Karma článku: 6,40 | Prečítané:  443x

Ako súvisia naše potreby s konkurenciou? Prečo je konkurencia medzi podnikateľmi žiadúca? Ako to všetko kazí monopolné násilie štátu?

Ľudské potreby sú nekonečné, ale zdroje obmedzené. Človek preto musí voliť medzi možnosťami. Osobná hodnotová škála nám pomáha zoradiť si naše potreby od najurgentnejších po tie najmenej urgentné. Každý deň sa teda rozhodujeme, či si kúpime knihu, alebo pôjdeme do kina, nasýtime sa chlebom alebo zeleninou, do práce pôjdeme autom alebo autobusom. V počte naplnených potrieb sme však limitovaní výškou hotovosti v peňaženke, alebo debetným limitom na karte. Môžeme teda povedať, že naše potreby si konkurujú a určite nebudú všetky naplnené.

Do skúmania a napĺňania našich potrieb vstupuje podnikateľ. Objavuje ich a ponúka nám produkty a služby, ktorými tieto potreby môže uspokojiť. Podnikateľ nakupuje vzácne zdroje (zamestnáva ľudí, kupuje stroje) a odhaduje ich vhodnú kombináciu, s ktorej vzniká výsledný produkt. Týmto preberá na seba riziko straty, ale aj príležitosť k úspechu (zisk). Jediným arbitrom, ktorý rozhoduje o tom ktorý produkt či služba bude zakúpená je spotrebiteľ. Konkurencia teda prebieha aj medzi podnikateľmi a konkurencieschopnejší je ten, ktorý lepšie odhadne potreby spotrebiteľa.

Do tejto ideálnej spoločnosti založenej na dobrovoľnej výmene, individuálnom rozhodovaní a napĺňaní našich vlastných potrieb vstupuje však aj výmena nedobrovoľná (či násilná), ktorú realizuje štát prostredníctvom daní. Legálne násilie (zákony) nám prikazuje kúpiť si desať litrov benzínu za štrnásť eur namiesto siedmych (kvôli spotrebnej dani), štyri rožky namiesto piatich (DPH) či pracovať šesť dní namiesto troch (dane a odvody). Deformuje tak našu osobnú hodnotovú škálu a uberá zo slobody rozhodnúť sa pre to, čo je pre nás najlepšie. Z daní potom štát financuje produkty, ktoré nechceme, alebo možno nikdy nepoužijeme. Napríklad neefektívne bezplatné školstvo produkujúce tretinu absolventov smerujúcich rovno na úrad práce. Stratové nemocnice s poradovníkmi, úplatkami a dvojnásobne drahými CT prístrojmi. Predražené diaľnice ktoré platíme dvakrát (keď sa na bankrot Váhostavu použijú ďalšie dane). Či preplnené a špinavé vlaky zadarmo, ktoré likvidujú substitučné autobusy a znehodnocujú investovaný kapitál väčších, ale hlavne drobných operátorov. Štát nám teda prikazuje používať produkty a služby, ktoré možno ani nie sú v našej hodnotovej škále a uberá nám zo zdrojov na uspokojenie iných, urgentnejších potrieb.

Jedine v štáte konkurenciu nenájdete. Proces, v ktorom sa súťaží o to čo najlepšie odhadnúť a naplniť naše potreby. Štát je naopak takmer monopolom, keďže jedinou jeho konkurenciou je iný štát. To však predpokladá radikálnu voľbu - vysťahovať sa.

 

ps. Môžete podporiť dobrý projekt: https://www.startovac.cz/projekty/zle-peniaze-sprievodca-krizou/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?