Predstavme si slovenskú ekonomiku ako veľkú výletnú loď, ktorá sa plaví po oceáne svetového trhu. Spolu s ďalšími väčšími či menšími loďami tvorí svetovú ekonomiku. Loď riadi kapitán (premiér) a so svojimi spolupracovníkmi na kapitánskom mostíku (ministri) určuje kurz plavby. Posádku ďalej tvoria strojníci, upratovači, bezpečnostná služba, predavači v obchodoch, čašníci a barmani, krupiéri, recepčné... a keďže je to veľká loď, v podpalubí sú aj pekári, drobné služby, atď. A samozrejme aj zákazníci – pasažieri, ktorí si užívajú plavbu a míňajú svoje našetrené peniaze.
Kapitán však zistil, že loď narazila na plytčinu a na spodku lode sú drobné praskliny. Nariadil, že loď treba opraviť. A keďže potreboval zaplatiť za vykonanú robotu, vybral od všetkých účastníkov plavby príspevok (zvýšil dane). Opravári však prasklinu dobre nezaplátali a voda preto naďalej zaplňovala spodok lode. Kapitán sa rozhodol, že prasklinu nebude opravovať, ale iba odčerpávať vodu von z lode. Usúdil, že bude pre neho lepšie počkať do konca plavby (nových volieb) a opravu nechá už na nového kapitána. Nechcel si pohnevať výletníkov (voličov), ktorým by musel skrátiť plavbu. Jednorazový príspevok zmenil na trvalý (napríklad zvýšil DPH).
Voda však zaplnila spodnú časť lode a hrozilo, že obyvatelia tejto časti sa utopia (stanú nezamestnanými). Kapitán preto nariadil, že ich presunie na vyššie poschodia (poskytol im štátnu pomoc na záchranu pracovných miest). Komfort (rentabilita) na vyšších poschodiach sa preto znížila a keďže voda neustále stúpala, napĺňala postupne aj vyššie poschodia. Najzraniteľnejšími boli upratovači, predavači, barmani a drobní živnostníci. Mnohí z nich sa utopili (stali nezamestnanými), nakoľko neboli organizovaní (v záujmovej skupine) a nevedeli jednať s kapitánom (premiérom), aby ich tiež presunul na vyššie poschodia. Tým šťastnejším sa podarilo naskočiť na záchranný čln (ekonomická migrácia) a dostali sa na plavbu v bezpečnejšej lodi (inej ekonomike).
Ako skončí plavba? Odpoveď závisí od rozhodnutia kapitána a jeho tímu. Plátanie dier (investičné stimuly) je cestou, ktorá nemusí skončiť dobre. Loď bude mať stále problémy s vodou (potenciál ekonomiky sa nenaplní, lebo loď neodvezie toľko pasažierov koľko by mohla, ak by bola opravená). Mnoho ľudí sa bude topiť (dočasne nezamestnaní), alebo sa utopí nadobro (dlhodobo nezamestnaní). Kapitán však môže urobiť aj lepšie rozhodnutie ak loď zavedie do prístavu, vykoná generálnu opravu a na ďalšej plavbe zavedie lepšie pravidlá, ktoré umožnia odviezť viac pasažierov aj posádky.