Investičné stimuly sú dedičná choroba socializmu.

Autor: Ivan Sedliacik | 23.7.2014 o 21:20 | (upravené 23.7.2014 o 21:26) Karma článku: 7,98 | Prečítané:  920x

Maďarská vláda v roku 2011 poskytla Nokii investičný stimul vo výške 12,2 mil. USD na vytvorenie 224 nových miest. Tento týždeň sa Nokia rozhodla, že zruší  svoju maďarskú fabriku v Komárome, kde pracuje 1800 ľudí, z toho 700 zo Slovenska. Kdepak asi udělali soudruzi chybu?

Politika investičných stimulov je jeden z atribútov socialistickej ekonomickej politiky, ktorá trestá úspešných (zdaňovaním) a odmeňuje špekulantov alebo neúspešných (dotovaním). Socialistický plánovač tvrdí, že trhová ekonomika zlyháva a preto ju musíme „opravovať“ napríklad aj podporou súkromných investícií, ktoré prinesú nové pracovné miesta. Podľa neho zlyháva spontánny mechanizmus alokovania zdrojov do efektívnych odvetví – to jest zlyhávajú tisíce podnikov - investorov. Naopak, tým že „on“ vyberá vyvoleného investora, ktorému dáva štedrý príspevok (v Maďarsku to bolo 55 tisíc USD na jedno pracovné miesto), paradoxne pasuje seba do role neomylného a vševediaceho.

To, že to tak nie je, vidíme na poučnom, ale smutnom príbehu z Maďarska. Socializmus (ako forma spoločenského zriadenia) zlyhal práve na sérii podobných ekonomických experimentov, ktoré vyústili do neefektívneho alokovania zdrojov a následného spoločensko-ekonomického zaostávania za ekonomikami, ktoré viac spoliehali na neviditeľnú ruku trhu a férovú konkurenčnú súťaž.

Že už nežijeme v socializme? Omyl. Socializmus celosvetovo paradoxne rastie. V bankách (centrálnych aj komerčných v podobe bailoutov a tlačenia nekrytých peňazí), v štátnych monopoloch (regulované ceny a zákaz konkurencie), mnohých nadnárodných spoločnostiach (bailouty a stimuly). Tento hybridný socializmus funguje vďaka „dojnej krave“ – daniam od obyvateľstva a malých podnikov, ktoré sú príliš malí a slabí na to, aby sa daniam legálne vyhli. Hybridný preto, lebo sa aplikuje iba selektívne. Socializujú sa straty vyvolených, ale zisky sú už privátne, aj keď ide častokrát o ten istý subjekt.

Ak si myslíme, že maďarská Nokia sa nás týka iba tými 700 nezamestnanými z južného Slovenska, sme na omyle. Slovensko minulo na investičné stimuly od roku 2002 už viac ako 1,4 mld. eur. Čoraz častejšie sa už aj u nás sa už objavujú správy typu „vláda poskytne podporu na zachovanie pracovných miest“.

Neriešenie systémových problémov v ekonomike je dlhodobé. Veľmi málo ministrov za posledných 12 rokov našlo odvahu niečo zmeniť. Predstavme si, koľko „reforiem“ by sa dalo vyriešiť za spomínaných 1,4 mld. Školstvo, súdnictvo, zoštíhlenie samospráv a štátnej správy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

EKONOMIKA

Posúvanie dôchodku sa nepáči odborom, štát nevylučuje zmenu

V roku 2017 sa dôchodok posunul o dva a pol mesiaca.


Už ste čítali?